Kalvária v Oščadnici

Kalvária, podľa väčšiny lexikónov a slovníkov odvolávajúc sa na Bibliu, znamená miesto, či vŕšok ukrižovaného Ježiša v Jeruzaleme, resp. vyobrazenie krížovej cesty, no rovnako sa uvažuje aj o dlhotrvajúcom utrpení Krista. Takto sú pomenované aj miesta, na ktorých bola postavená pamiatka na ceste Ježiša od domu Piláta na horu Golgota.

Stavanie Kalvárií súvisí s jezuitmi, mníšskym rádom, ktorý má ďaleko od čistej františkánskej chudoby a radosti či dominikánskej prísnosti. Jezuiti pochopili, že chápať duchovné veci sa nedá iba rozumom, že je potrebné doň zapojiť aj zmysly a telo. Z toho dôvodu je v prejavoch jezuitskej zbožnosti prítomný dôraz na trpiaceho Krista. Súčasťou organizačnej štruktúry rádu sú preto Kongregácie svätej agónie, ktoré upomínajú na Kristov smrteľný zápas. Pobožnosti v rámci týchto kongregácií vychádzajú v ústrety v tých časoch obľúbenému ľudovému typu zbožnosti, ktorý možno považovať za predchodcu krížovej cesty.

Ide o pobožnosť tzv. Siedmich pádov, pri ktorej veriaci prežívajú Kristovo utrpenie nielen prostredníctvom rozjímania či modlitby, ale aj fyzickou účasťou vlastného tela na Kristovej ceste vykúpenia. Počas týchto obradov pútnici dokonca kopírujú vzdialenosti, ktoré zodpovedajú jednotlivým zastaveniam krížovej cesty v Jeruzaleme.

Prvé Kalvárie vznikajú už v stredoveku. Jednou z prvých bola Kalvária v severotalianskom Varalle, v stredoeurópskom priestore bola známa Kalvaria Zebridowska v Poľsku. Na území Slovenska prvá Kalvária vznikla v cirkevnom hlavnom meste, Trnave, ďalšou bola Kalvária vedúca z Banskej Bystrice do Španej doliny, ktorá vznikla na podnet obyvateľstva vystrašeného tureckými nájazdmi. Neskoršie Kalvárie už využívali hornatý charakter krajiny, ktorý priniesol so sebou aj symbolický potenciál v podobe putovania zdola nahor.

Z ľudského hľadiska bolo zaujímavé, že stavby Kalvárií neboli financované len vtedajšími stredovekými developermi, to jest šľachtou a kniežatami, ale aj zo zbierok chudobného obyvateľstva. Ich výstavba preto často trvala aj niekoľko desaťročí.

Kalvária u nás v Oščadnici je jediná svojho druhu na Kysuciach. S jej výstavbou sa začalo v lokalite Sivova grapa v roku 1946. V priebehu jedného roka ju postavili oščadnickí veriaci z vďačnosti za to, že v roku 1945 počas II. svetovej vojny, kedy sa takmer 30 dní urputne bojovalo na blízkej Rači (ľudia sa vtedy modlili a utiekali k Panne Márii a prosili ju o ochranu svojich životov a príbytkov), nikto z obyvateľov nepadol a obec vyviazla bez pohromy.

Projekty na Kalváriu i kaplnku vypracoval architekt Anton Medrický, postavil ich murársky majster Rudolf Štens. Jednotlivé reliéfy zastavení Krížovej cesty na kalvárskom vŕšku boli zhotovené v Chrámovom družstve v Pelhřimove. Autorom sochy 14. zastavenia je oščadnický rodák, ľudový majster – rezbár Jozef Pazdera. Jeho šikovné ruky vytvorili aj krásny drevený oltár v kostolíku na vrchole Kalvárie (dostavaný a požehnaný v roku 1948), a dve súsošia – Getsemanská záhrada a Bičovanie, nachádzajúce sa na jej úpätí.

Kalvária bola postavená v čase pôsobenia zanieteného, obetavého a mimoriadne činného farára, dekana a čestného kanonika Štefana Krautmana, ktorý takmer polstoročie viedol oščadnickú farnosť.

V priebehu minulých rokov boli jednotlivé zastavenia krížovej cesty i kostolík niekoľkokrát zreštaurované a premaľované.

Zmodernizovalo sa technické vybavenie kostolíka, na vrchole boli postavené tri kríže – dva menšie a jeden veľký – ako symbol ukrižovania, pravidelne sa upravuje a skrášľuje lesík, v lone ktorého kalvária leží. Magicky pôsobí aj pohľad na večerné osvetlenie krížov i kostolíka na vrchole Kalvárie.

Už niekoľko desiatok rokov sa v nedeľu po sviatku Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta, koná Kysucká púť veriacich na Kalváriu. V tento deň sa v Oščadnici slávia aj tradičné Oščadnické hody, ktoré majú už dlhoročnú tradíciu.