Kostol nanebovzatia panny Márie v Oščadnici

v roku 1804 vyrástol v Oščadnici nový murovaný kostol sv. Štefana kráľa, zhotovený v barokovo-klasicistickom štýle, pôvodne jednoloďový s predstavanou vežou a pruskými klenbami, pokrytý šindľovou strechou. V roku 1873 bol na pravom boku lode postavený Mariánsky oltár.

Vďaka mnohým milodarom domácich veriacich a rodákov žijúcich v Amerike kostol v roku 1902-1903 zreštaurovali a vymaľovali zvnútra, položila sa keramická dlažba, namiesto starého Mariánskeho oltára postavili nový oltár Ružencovej Panny Márie a nový bočný oltár zasvätený Božskému Srdcu. Po zániku Rakúsko-Uhorského kráľovstva požiadali oščadnickí veriaci Sv. Stolicu v Ríme a Biskupský úrad v Nitre o zmenu svojho patróna. Od roku 1921 sa novou patrónkou kostola stáva Nanebovzatá Panna Mária.

Túžba veriacich a predstaviteľov farnosti i obce Oščadnica zväčšiť kostol, ktorá sa zrodila už pred I. svetovou vojnou, sa mohla zrealizovať až v roku 1941, v čase II. svetovej vojny. Koncom apríla bol položený a farárom Štefanom Krautmanom požehnaný základný kameň. Za rekordne krátky čas bol kostol rozšírený. Rôzne okolnosti spôsobili, že kostol bol 31. augusta 1941 len požehnaný nitrianskym biskupom Andrejom Škrábikom.

Po rozšírení kostola sa prebudoval aj jeho interiér. Namiesto dreveného oltára bol osadený nový oltár z umelého mramoru. Jedinečnosť získal osadením netradične stvárnenej sochy Nanebovzatej Panny Márie, ktorú vytesal akademický sochár Vojtech Ihriský. Hlavný oltár i sochu požehnal pri príležitosti vysluhovania sviatosti birmovania v roku 1942 Karol Kmeťko.

Po II. vatikánskom koncile, ktorý priniesol i výrazné zmeny v liturgii, boli v kostole urobené len nevyhnutné zmeny. V uplynulom roku sa začala realizovať dlhodobo plánovaná rekonštrukcia interiéru spolu s prístavbou sakristie.

Podľa návrhu architektky Márie Sabovej bolo presbytérium vysunuté do priestoru lode kostola. Na podlahové kúrenie bola položená nová dlažba. Materiál z odstránených bočných oltárov bol použitý pri stavbe nového oltára i ambóny. Ich realizáciu previedol kamenár s oščadnickými koreňmi Branislav Moskáľ.

Na stenách kostola pribudli štyri konsekračné kríže a v presbytériu veľký oltárny kríž. Rekonštrukcia sa realizovala svojpomocne za výdatnej duchovnej, finančnej i materiálnej pomoci farníkov, rodákov a ľudí z blízkeho i vzdialenejšieho okolia, ktorí nielen počas augustovej púte prichádzajú na toto miesto.

Nový oltár i liturgické zariadenie, ktoré v sobotu 1. mája 2010 posvätil žilinský biskup Mons. Tomáš Galis spolu s celým kostolom, odráža štruktúru a architektonické prevedenie pôvodného oltára; spája teda staré s novým.

Do obetného stola boli vložené oltárne kamene z pôvodných oltárov, v ktorých sú pozostatky svätých. Na oltárnej menze je v latinčine vytesaný nápis, ktorý bude i budúcim generáciám pripomínať tento veľký deň.