Spoveď - sviatosť zmierenia


Jednou zo sviatostí, ktoré v nás kriesia a budujú večný život je aj sviatosť zmierenia. V krste dostávame novú identitu. Stávame sa Božím dieťaťom. Nie je v nás žiaden hriech, žiadne zlo. Sme naplnení milosťou posväcujúcou. Milosť posväcujúca je Boží dar. Zjednocuje nás s Bohom.
Túto milosť strácame. Nie preto, že by nám ju Boh zrazu zobral. Strácame ju, lebo ju odmietame. Odmietame ju každým hriechom. Napriek tomu, že odmietame Boha, On nás neodmieta. Boh nám daroval prostriedok, ktorým môžeme priateľstvo a zmluvu s ním obnoviť. Týmto darom je sviatosť zmierenia.
Sviatosť zmierenia ustanovil Pán Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás." Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané." (Jn 20:21-23)

Svedomie
Svedomie je „svätyňa“ v duši. Tu sa stretáva „tvoje ja“ s Bohom. Vo svedomí sa pýtaš Boha, ako On vidí tvoj život. Zisťuješ „jeho názor na vec“. Svedomie ti hovorí či konáš správne.
Svedomie potrebuje, aby si sa o neho staral – aby si ho vychovával. Keďže ide o večný život, treba, aby bolo stále v pohotovosti. Ako sa môžeš starať o svoje svedomie?
Niekoľko návrhov:
  • riaď sa Božím slovom a často čítaj Sväté písmo,
  • počúvaj, čo ti radí Cirkev, čo hovorí Svätý otec, čo sa hovorí na stretku, čo vraví kňaz na Svätej omši,
  • nezabúdaj pestovať zmysel pre „nadpozemské veci“ a k tomu slúži aj meditácia nad Božím slovom,
  • rob dobré skutky – cez ne sa svedomie prejavuje a rozvíja,
  • je dobré robiť si „revíziu“ svojho života cez ranné predsavzatie a večerné spytovanie svedomia,
  • aspoň raz za mesiac sa na chvíľu stíš, pozri do svojho srdca – kto tam vládne? (môže to byť aj duchovná obnova),
  • čítaj dobré knihy, nie také, čo ťa navádzajú na zlo (je veľa dobrých kníh pre mladých – sú aj v našej oratkovskej knižnici, môžeš si nejakú požičať),
  • ak ťa niekto upozorní, že niečo robíš nie správne, zamysli sa nad tým,
  • jedným z najväčších dobier je dobrý spovedník – nájdi si ho.
Ťažký hriech
Ťažký hriech je úplne vedomé a úplne dobrovoľné prestúpenie Božieho príkazu vo vážnej veci. Úplne vedomé a úplne dobrovoľné znamená, že človek si je celkom vedomý, toho čo robí. Rozum a vôľa sú vtedy úplne „aktivované“. Ak človek pri plnom vedomí a úplne slobodne robí to, čo Boh nechce, ide o hriech. A to môže byť v menej vážnej alebo vo vážnej veci. Ak ide o vážnu vec, je to ťažký hriech.
Pri hriechu človek vystupuje proti Božiemu poriadku a všetko ničí. Najviac škodí sebe. Ťažkým hriechom strácame všetko. Odmietame milosť posväcujúcu, Boží život. Večný život „v nás nie je“. Keď sme v stave ťažkého hriechu sme duchovne mŕtvy. Boh nám našťastie opäť ponúka svoj život. Cez sviatosť zmierenia.

Pri ľahkom hriechu – ak nejde o vážnu vec, tiež urážame Boha, odmietame jeho plán s nami. Ľahké hriechy nám Boh odpúšťa, keď ich úprimne ľutujeme. Nie je nutné ísť hneď na sviatosť zmierenia. Ale ani ľahké hriechy netreba podceňovať. Treba sa ich snažiť odstrániť. Každým hriechom sa vzďaľujeme od Boha – od šťastného života.


Ako sa dobre vyspovedať?

1. Spytovanie svedomia
Najprv prosím Ducha Svätého o pomoc, aby som pravdivo spoznal stav svojej duše – v čom som v rozpore s Božou vôľou. Potom si pomôžem vhodným spovedným zrkadlom (napr. „A tak klopem na nebeskú bránu“ od Jozefa Luscoňa – ak si ho chceš kúpiť povedz animátorom). Zistené hriechy si zapamätám prípadne zapíšem.

2. Vyznanie hriechov
Vo sviatosti zmierenia treba vyznať všetky hriechy, ich počet. Treba uviesť aj okolnosti, ktoré hriechy „pritvrdzujú“. Hriechy vyznávam nahlas a zrozumiteľne. Nemrmlem si ich len tak popod nos. Nezaobaľujem ich do zbytočných rečí.
Vedomé zamlčanie ťažkého hriechu, jeho počtu alebo vážnych okolností je svätokrádež – zobral som niečo, na čo som nemal právo. Taká spoveď je svätokrádežná – rozhrešenie je neplatné.
Náprava je možná: vykonať si dobrú – „generálnu“ spoveď zo všetkých ťažkých hriechov od poslednej platnej spovede.

3. Ľútosť nad hriechmi
Všetci sme hriešni, ale jedni hriechy ľutujú, a iní nie. Tí, čo robia pokánie, majú nádej, že budú žiť večne. Bez úprimnej ľútosti mi kňaz nemôže dať rozhrešenie. Ak by som to robil len „naoko“, pácham svätokrádež.

4. Zadosťučinenie - úkon kajúcnosti
Prijatie úkonu kajúcnosti je znakom toho, že to s pokáním a polepšením sa človek myslí úprimne. Rozhrešenie odstraňuje hriech, ale nie všetky následky, ktoré každý hriech prináša. Hriešnik musí urobiť ešte niečo, aby odčinil svoje hriechy: Musí primeraným spôsobom zadosťučiniť za svoje hriechy. To sa volá aj pokánie.

5. Predsavzatie
Ježiš nám ukázal, akí máme byť. Pri spytovaní svedomia skúmam, čo mám robiť, aby som sa pripodobnil Ježišovi. Zo zistených skutočností má vzniknúť predsavzatia. Potom príde k slovu vôľa a čin – a to je pokánie.
Predsavzatie je „pokračovaním“ spovede v bežnom živote. Má byť konkrétne, zamerané proti najťažším hriechom, prípadne proti osobnému sklonu, ktorým najčastejšie hreším.

Zopár rád pre šťastný – svätý život :)
• Je dobré mať stáleho spovedníka.
• Keď sa spácha ťažký hriech, človek by mal k sviatosti zmierenia pristúpiť hneď.
• Ak má človek opravdivú ľútosť, niet takého hriechu, ktorý by Boh neodpustil.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

V našom kostole spovedáme v nasledujúcich termínoch:

V bežnom týždni:

Sviatosť pokánia sa vysluhuje v pracovné dni 30 min. pred sv. omšou. V nedeľu a vo sviatok môžu o sv. spoveď požiadať rodičia malých detí; tí, ktorí dochádzajú za prácou alebo nevládni, ktorých priviezli do kostola.


V prvopiatkovom týždni:

Spovedáme vo vyhlásených časoch.

 

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

Spovedné zrkadlá

alebo

Spovedné zrkadlá na stiahnutie