Za čo chcem ďakovať


Čo neviem dostatočne povedať,
do riadkov tejto básne chcem povkladať.
Vďačný  som  za  veľa  vecí,
no, to sú vďační hádam všetci.

Vďaka, Bože, za rodičov,
Vďaka, Bože,  že žijem.
Vďaka, Bože, za priateľov,
Vďaka, že sa nebijem.

Vďaka, Bože, za moju maminu,
že má ma rada, ale aj ja ju.
Vďaka, že ma učí život dobrý žiť,
že nechce, aby zo mňa zlý človek mal byť.

Za to, že môj otecko usilovne pracuje,
za to Ti, Bože, tiež veľmi ďakujem.
Málo máva odpočinku,
venuje mi  každú chvíľku.

Sestričku mám kučeravú,
veľmi  ju  mám  rád.
Nápadov má plnú hlavu,
treba ich len zrealizovať.

Môj bratranec, Janko, malý,
do školy už je vychystaný.
S legom sa  musí rozlúčiť
a abecedu sa  začať učiť.

Krstný ocko po dedine,
vozieva ma na audine.
Autíčko  mu dobre ide,
keď potrebujem po mňa príde.

Moja dobrá krstná mama,
obrazy maľuje veľmi rada.
Keď s výtvarnou pomôcť potrebujem,
viem ja jasne za kým pôjdem.

Moja babička presne vie,
čo je pre mňa najlepšie.
Za  získané zásluhy moje,
schopná je kúpiť mi aj ohňostroje.

Dedko, stvorenie je múdre,
kníh prečítal za dva kufre.
Pri vlakoch on pracuje,
železničiar hrdý je.

Prababka moja staručká,
pozerá sväté dévedéčka.
Malé deti rada má,
vždy sa o ne postará.

V škole sme dobrá partia,
teší to nášho pána učiteľa.
Podržíme jeden druhého.
Tak teda 6.A do toho!

Naši  prísni  učitelia,
chcú nás všetko naučiť,
lebo oni dobre vedia,
že život nie je maznáčik.

Kostol, to môj druhý domov je.
Pri kňazoch sa cítim výborne.
Pán farár a pán kaplán, to sú moje vzory.
Chcem byť ako oni  a dúfam, že sa mi to podarí.

Ďakujem Ti, Bože, za všetkých týchto ľudí,
na oplátku nech sa im dobre vodí.
Obklopujú  ma  dennodenne,
ďakujem im  veršami  tejto básne.

 

p.k.