Kde bolo tam bolo, takmer na konci sveta, práve tam sa pred niekoľkými stovkami rokov nachádzala jedna malebná dedinka, ktorá sa volala Oščadnica. Bola podobná ostatným dedinkám na svete. Mala podobné hory, rieky, ľudí, podobné problémy ako všade inde na svete. Dialo sa tu však čosi neobyčajné, a to vždy pri narodení dieťaťa. Hneď ako sa narodilo nové dieťa, z neba priletel malý anjelik a sadol si mu na plece.

A tak mali malé deti oveľa jednoduchší život ako dnes. Ak išlo dieťa spadnúť, anjelik ho zachytil. Ak dieťaťu hrozilo nejaké nebezpečenstvo, anjelik ho odvrátil. Postupne, keď deti rástli a naučili sa hovoriť, ony prosili anjelov, čo im majú pomôcť, čo potrebujú.

Ľudia si postupne na túto zvláštnosť zvykli a nepripadalo im to čudné. Malí anjelikovia sedávali deťom na pleciach po celé ich detstvo a ak potrebovali, splnili im najrôznejšie želanie. Anjelikovia častokrát pobehovali po Oščadnici jedna radosť, len aby plnili deťom ich  sny, túžby. Keďže v Oščadnici bolo vždy veľa detí, mali anjeli veľa práce. Janko chcel malého zajačika, Jožko trampolínu, Katka potrebovala novú bábiku, Majka zase chcela stretnúť starkú. Deti nielenže anjelov videli a rozprávali sa s nimi, ale aj mali, o čo anjelov poprosili a bolo by to tak bývalo až do dnešných čias, keby..........
rozpravka_anjeli_web

V jedno krásne augustové ráno sa  bohatým rodičom v tejto dedinke narodilo ich prvé dieťa. Dali mu meno Samko. Hneď pri narodení priletel malý anjelik menom Manuel a sadol si mu na plece, ako všetkým deťom v tejto dedinke. Rodičia ho milovali a napriek tomu ,že ho neustále ochraňoval jeho anjel Manuel, ešte aj oni dávali naňho neustály pozor a chceli z neho vychovať dobrého človeka.
Vždy, keď si Samko niečo želal od svojho anjela, stáli pri ňom, aby jeho želanie bolo múdre a pekné. Samka to však po istej dobe začalo unavovať. Vravel si:“ Nebudem stále kohosi poslúchať, už ma unavujú aj rodičia, aj všetci anjeli!“ A tak ,keď ostal raz s anjelom sám a Manuel sa ho spýtal: “Ako Ti mám pomôcť?“ Samko už mal nachystanú odpoveď a zvolal: “Strať sa mi navždy z očí a daj mi už konečne pokoj, už Ťa mám dosť, chcem byť sám sebou!“
V tom momente sa všetci anjeli stratili v hmle a prišli aj o  svoju zázračnú moc. Už nemal kto ochraňovať deti v dedinke. Deti padali, no nemal ich kto zachytiť, hrozilo im nebezpečenstvo, no nemal ich kto naň upozorniť, v dedinke začalo byť veľa úrazov, nešťastí.

Anjel Manuel sa vďaka zlomyseľnému Samkovi ocitol až na samom dne pri nohách Lucifera, ktorý sa mu veľmi potešil. Kričal od šťastia :"Manuel, Manuel, už dlhšie Ťa čakám a ako vidím, dočkal som sa, už teraz budeš navždy pri mne! Vidíš, kde Ťa poslal Tvoj Samko? Už Ťa nechce nikdy vidieť, a tak už budeme večne spolu!“ Manuel však prosil: “Lucifer, prosím Ťa, pusť ma odtiaľ, on si to už určite rozmyslel, prosím!“ „ Ale to vieš Manuel, že Ťa pustím, ale nebude to zadarmo, mám tri podmienky, môj drahý!“ smial sa Lucifer. “Aké sú to podmienky?“ pýtal sa smutný Manuel. Lucifer začal: “Po prvé necháš mi tu svoje krídla a už nikdy nebudeš môcť lietať, už budeš musieť chodiť alebo behať ako ľudia! Po druhé ani Ty, ani Tvoji ostatní anjeli sa už nikdy viac nebudete môcť ľuďom ukázať, už Vás nikdy viac nesmú vidieť! Po tretie Samkovi už budeš môcť splniť iba jediné jedno želanie, jediné jedno, rozumieš!?“ Anjel Manuel odvetil so sklonenou hlavou: “Súhlasím, aj keď Tvoje podmienky sú veľmi tvrdé Lucifer, chcem sa vrátiť k Samkovi.“ “Dobre, Manuel, dvere sme Ti otvorili, choď si k Samkovi, ale kruto za to zaplatíš!“

A tak  Manuel prišiel o svoje krídla a vrátil k Samkovi, ale už iba ako hlas z hmly, lebo už sa ani jemu, ani ľuďom nesmel ukázať ako predtým. Samkovi sa prihovoril ako duch a hoci sa ho Samko najskôr zľakol, neskôr pochopil, kto to je a bol z toho smutný. Už dávno svoj skutok oľutoval, ale už bolo neskoro. Manuel mu vysvetlil, že mu už môže splniť iba jediné jedno želanie, a preto nech si ho poriadne premyslí.

Samko si najskôr myslel, že anjela poprosí o to, aby  mal vyšportovanú postavu a chlapci mu závideli. Ale keďže si nechcel hneď minúť svoje jediné želanie, veď ho ešte určite bude potrebovať, radšej začal veľa cvičiť, a tak dosť schudol. Potom zas chcel, aby mu  anjel pomohol dobre sa učiť v škole. No, rozmyslel si to, začal  sa veľa učiť a mal dobré známky aj bez jeho pomoci. Vyštudoval základnú a strednú  školu. Potom si chcel želať od anjela  krásne  rozprávkové auto, ale tvrdo  pracoval  a na auto si zarobil poctivou prácou. A tak raz sedel v záhrade a hoci mal všetko, stále bol nespokojný. A vtedy si uvedomil, že už je pripravený vysloviť svoje jediné želanie, ktoré tak dlho odkladal.


Zavolal: “Manuel, už viem, čo by som si chcel priať, čo mi ešte chýba k úplnému šťastiu!“ „Objavila sa hmla a z nej sa ozval hlas Manuela: “Tak povedz ,Samko!“ "Chcem, aby Ti naspäť narástli krídla Manuel, nič iné si neželám, len to, aby si zase mohol lietať ako predtým!“ Manuel sa potešil: “Ďakujem Ti, Samko, veľmi pekne Ti ďakujem za Tvoje želanie, lebo tým, že si prestal myslieť len na seba a začal si myslieť aj na iných si pomohol aj mne, aj mojim ostatným anjelom.“

V tej chvíli narástli Manuelovi naspäť krídla a nielen to, jemu aj ostatným anjelom sa vrátila ich zázračná moc, a tak zasa mohli pomáhať deťom, aj keď sa im už nikdy nesmeli ukázať vo svojej pravej anjelskej podobe.

A tak hoci ľudia v Oščadnici stratili možnosť pozerať sa anjelom z tváre do tváre, anjeli ich nikdy neprestali ochraňovať a pomáhať im, aj keď už iba neviditeľným spôsobom.

P.K.