Svätý TARZÍCIUS mladík v službe Ježiša

Medzi veľké vzory, o ktorých sa hovorí už skoro 1700 rokov, patrí svätý Tarzícius. Žil v časoch prvých kresťanov. Svoju vernosť a lásku Pánu Ježišovi dokázal mučeníckou smrťou. Spolu s Dominikom Sáviom je patrónom miništrantov. Bude dobré, ak si tento vzor priblížime. 

Svätý TARZÍCIUS  - V roku 257 vládol v Ríme cisár Valerián, ktorý považoval kresťanov za nepriateľov Rímskej ríše, a preto ich väznil a odvážal na ťažké nútené práce. Tarzícius bol odvážny mladík, ktorý často prenikal medzi väznených kresťanov. Povzbudzoval ich, prinášal im pokrm a nové správy.
Keďže cisár chystal veľké ľudové slávnosti, prišiel do väznice vojenský dôstojník a určil mladých silných kresťanov pre najbližšie hry. Mali byť hodení divej zveri. Zvesť o tom sa dostala prostredníctvom Tarzícia k pápežovi Sixtovi II. Možnosť oslobodiť kresťanov nebola, preto pápež usúdil, že na ich poslednej životnej ceste by bolo dobré posilniť ich Sviatostným Spasiteľom. Ale ako, keď žalárnici posilnili stráže, takže sa s nimi nemohol stretnúť? Nevedeli si dať rady.

Tarzícius sa ponúkol, že on prinesie Eucharistiu väzňom. Svätý Otec s tým súhlasil. Tarzícius dostal Sviatosť Oltárnu. Uložil si ju do vrecúška, ktoré si ukrýval na prsiach. Tak sa vydal na cestu. Stretol však svojich spolužiakov, ktorí nenávideli kresťanov a práve sa dohadovali, či Tarzícius je, alebo nie je kresťan. O chvíľu ho obstáli a nútili do hry. Tarzícius, vedomý si svojej úlohy, chcel ísť svojou cestou. No uličníci začali doň sácať a strkať. Zistili, že má zvláštne vrecúško a žiadali od neho, aby im vydal jeho obsah. Tarzícius sa pokúsil o útek, no dobehli ho, zhodili na zem a vodca ho začal kruto biť. Tak strhol k činu aj ostatných. Začali mu otĺkať hlavu o kameň. Stále trvali na tom, aby im dal vrecúško. Ale Tarzícius bol rozhodnutý radšej zomrieť, ako vydať Sviatostného Pána Ježiša do rúk pohanov. Zúrivosť bandy vrcholila. No vtom išiel okolo stotník, ktorý útočníkov rozohnal. Aj vojak bol kresťan a v zbitom chlapcovi spoznal svojho priateľa Tarzícia. Ešte žil.

"Vo vrecúšku mám Pána Ježiša. Prosím ťa, odnes ho bratom do žalára. Zbohom!" tíško šepkal Tarzícius. Krv mu stekala po hlave a Tarzícius vo vojakovom náručí vypustil svoju šľachetnú dušu.


Miništranti si z generácie na generáciu odovzdávali úctu k svätému Tarzíciovi. Pre všetkých je vzorom statočnosti, vernosti, obetavosti a lásky k Pánu Ježišovi.

OCHOTNÍ POSLÚŽIŤ, OCHOTNÍ OBETOVAŤ SVOJ ŽIVOT.

Tarzícius zomrel, ale jeho miesto zaujali ďalší chlapci, ktorí chceli slúžiť Pánovi.