Sv. Dominik Sávio

Sávio Dominik sa narodil 2. apríla 1842 v San Giovanni di Riva pri Turíne. Ako sedemročný, pri prvom svätom prijímaní načrtol svoj životný plán: „Často sa budem spovedať a prijímať tak často ako mi to spovedník dovolí. Chcem svätiť sviatky. Moji priatelia budú Ježiš a Mária. Radšej zomrieť ako zhrešiť.“

V dvanástich rokoch ho prijal Don Bosco do svojho oratória v Turíne. Dominik ho žiadal, aby mu pomohol stať sa svätým. Mierny, vždy veselý a vyrovnaný, dával veľký dôraz na študentské povinnosti a službu spolužiakom, vyučoval ich katechizmus, slúžil chorým, zmieroval rozhnevaných.

Jedného dňa oslovil spolužiaka, ktorý práve prišiel do Oratória: „Vedz, že naša svätosť spočíva v tom, byť stále veselý. Vyhýbame sa hriechu ako veľkému nepriateľovi, ktorý nám kradne Božiu milosť a pokoj srdca, plníme si presne naše povinnosti.“ Zostal verný svojmu programu, intenzívne sa zúčastňoval na sviatostiach a prežíval detskú zbožnosť k Márii, s radosťou prinášal obety, Boh ho zahrnul mnohými darmi a charizmami.

8. decembra 1854, vyhlásil pápež Pius IX. Dogmu o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Dominik sa zasvätil Márii a začal rýchlo napredovať v svätosti. V roku 1856 založil medzi priateľmi “Spoločnosť Nepoškvrnenej” na apoštolskú činnosť.

Mama Margerita, ktorá prišla pomôcť synovi – kňazovi, mu jedného dňa povedala: „Máš mnohých dobrých mladíkov, no nik neprekoná krásu srdca a duše Dominika Sávia. Vidím ho stále modliť sa, zostáva v kostole, každý deň si uprie pár minút z osobného voľna, aby navštívil sviatosť Oltárnu…. V kostole je ako anjel, ktorý prebýva v nebi.“

Zomrel v Mondoniu 9. marca 1857. Jeho pozostatky sa uctievajú v Bazilike Panny Márie Pomocnice. Pius XI. ho označil za “malého, no obrieho v duchu”.