Vieme, že:
nás Pán zveril „niekomu“, kto na nás dáva pozor, ochraňuje a má priviesť do neba,
ten „niekto“ je dokonalejší od nás,
je s nami od chvíle nášho počatia, pozná nás lepšie, vrúcnejšie a oddanejšie miluje ako vlastná matka či najlepší priateľ,
chce nám pomáhať vo všetkom, najmä na ceste k Bohu, ale musí brať do úvahy našu slobodnú vôľu, a môže nám pomáhať len vtedy, keď ho o to sami požiadame?

Mysleli sme už na to, aby sme:
jeho náklonnosť a lásku opätovali,
ho poprosili o radu,
ho požiadali o pomoc vo všetkom i v bežných pozemských veciach,
sa s ním nielen modlili, ale pracovali a potom aj oddychovali?

Existencia anjelov strážnych nám ponúka istý náhľad do „tajomstiev“ Všemohúceho, vlastne do toho: akým spôsobom vedie a riadi svet i tým, že každému človeku určil osobného anjela strážcu. A túto službu Stvoriteľ rozšíri aj na ochranu jednotlivých spoločenstiev, aby nám, keď sa občas nachádzame v ťažkých situáciách, anjeli mohli, hoc aj zázračným spôsobom – pomáhať.

Myšlienky svätých o anjeloch strážnych

„Anjel strážca nech je tvojím najlepším priateľom",  povedal Svätý Bernard,"poteš ho tým, že sa na neho spoľahneš, mysli na neho pri svojej modlitbe, veď je neustále s tebou, všade ťa nasleduje, len si všimni jeho prítomnosť!”

„Možno ani nevieme o tom, kto je naším najlepším priateľom!" hovorí Svätá Gertrúda. "To je anjel, ktorého určil Boh - miesto seba - našim stálym sprievodcom, aby nás bezpečne voviedol do nebeského Kráľovstva.”

Svätého Denisa nazývali aj: „Philangelus”-om, čo znamená: „priateľ anjelov”. Veľa pekných modlitieb nám zanechal, ktoré oslavujú anjelov. „Spriateľte sa so svojím strážnymi anjelom," píše,"hľaďte na neho ako na svojho pozemského kamaráta, kým ste mladí. Neskôr však ako na víťazného bojovníka proti zlu, prímluvníka pred Všemohúcim, a napokon nezabudnite: anjel strážca je vaším spoločníkom aj do večnosti!”


Svätý Gregor z Tours-u píše vo svojich pamätiach, že keď bol ešte malým chlapcom, jeho otec vážne ochorel. Dal si záväzok, že sa bez prestania bude modliť za jeho uzdravenie. V prvú noc – po celodennej nepretržitej modlitbe – sa mu vo sne zjavil anjel strážca a hovoril: „Vstaň, napíš meno Ježiš na papier a papier polož otcovi na vankúš”. Ráno sa chlapec zobudil a vyrozprával tento sen svojej matke, ktorá ho povzbudila: „Urob tak, synu, ako ti to vnukol.” Chlapec aj tak spravil. Otec sa začal cítiť lepšie a čoskoro sa celkom uzdravil, hoci nebolo už žiadnej nádeje.
Tento zážitok z detstva zanechal svoje stopy v jeho duši, takže počas celého života pri všetkých starostiach a problémoch dôveroval v pomoc anjela strážcu.

Svätá Augustína nám zanechala nasledovnú myšlienku: „Anjeli sa za nás modlia. Nie preto, že by dobrotivý Boh nevedel, čo potrebujeme. Ó, kdeže! Lenže takto rýchlejšie dostaneme jeho milosti!”

Raz sa Svätá Gertrúda počas svätej omše dostala do stavu vytrženia a vtedy sa jej objavil anjel strážca. Videla, že modlitbu, ktorú práve dokončila, vynáša pred Pánovu tvár a prosí Ho o vyslyšanie. Gertrúda pocítila silu požehnania, ktoré opätovne prichádzalo, prebrala sa a šťastná ďakovala Bohu za jeho milosti.

Zaujímavý príbeh sa stal vo Španielsku v r. 1585, ktorý zapísal Svätý Ján z Avily: V jednu búrlivú noc dostal miestny kňaz, otec Centeneares nasledovný odkaz: treba vyslúžiť posledné pomazanie zomierajúcemu. Otec ani presne nevedel, kam má ísť, aj počasie sa stále len zhoršovalo, a tak sa niekoľko minút zdráhal: čo má podniknúť v takomto prípade? Potom s istotou pocítil, že je schopný premôcť svoju nerozhodnosť, vzal si k sebe dve Sväté hostie a vybral sa do nečasu. Ledva prekročil prah kostola, hneď k nemu pristúpili dvaja mladíci. Pozdravili otca, chytili pod pazuchy a istými krokmi viedli tmavou dedinskou uličkou. Otec sa začudoval nad neobyčajnou krásou odevu týchto mládencov, ale ešte viac nad tým, že držali v rukách horiace sviece, ktoré napriek búrlivému vetru a silnému dažďu nezhasli, ale bol tak povďačný svojim sprievodcom, že sa nechcel vypytovať. Keď došli na miesto, otec vošiel do domu k chorému, vykonal obrad a poberal sa naspäť. V bráne sa k nemu opäť pridali jeho „dvaja spoločníci“ a sprevádzali ho až domov. Keď potom v kostole otec vkladal zostalú Hostiu do tabernákuluma a poklonil sa, oboch mládencov videl kľačať vedľa seba, ale len čo sa zodvihol, zmizli bez stopy. Otec sa nedôverčivo obzeral okolo seba. Avšak nikde nikoho nevidel… Potom si spomenul na sviečky, ktoré napriek nečasu nezhasli, ale zostali rovnomerne horieť…
Opäť si kľakol: „Otče, ďakujem", zašepkal, "že si mi poslal svojich anjelov na pomoc!” A vďačnosť zaliala jeho srdce. Zaumienil si, že zajtra povzbudí svojich veriacich slovami: "Ceňte si anjelov! Vedzte, že nás nikdy neopustia, pomôžu, ak sa spoliehame na ich pomoc. Stoja pri nás, keď sa s čistým srdcom púšťame do plnení si svojich povinností."

Rád porozprával pápež Pius IX. svoj zážitok z detstva, ktorý svedčí o účinnej pomoci strážnych anjelov: V domácej kaplnke denne miništroval pri sv. omši. Raz, počas sv. omše, keď kľačal na schodoch pred oltárom, pocítil nevysvetliteľnú úzkosť, ba priam strach. Nevedel, čo sa deje. Srdce sa mu rozbúchalo. S prosebným pohľadom sa zahľadel na oltár. Zrazu tam zazrel prekrásneho mládenca, ktorý mu zamával, aby prišiel k nemu. Ale on sa tak zarazil nad zjavením, že sa bál čo i len pohnúť. Mladík si ho na to ale ešte ráznejšie privolával. Zrazu vyskočil a bežal. Videnie zmizlo. A v tom momente z oltára spadla ťažká soška a práve na to miesto, kde malý miništrant ešte pred chvíľkou kľačal.
Často vyrozprával tento nezabudnuteľný príbeh ako kňaz, biskup i pápež, bol presvedčený o tom, že ho zachránil anjel strážca.
A raz, keď prijímal deti, hovoril: „Začiatkom a koncom každého dňa sa obráťte na svojho anjela strážcu. Ja od detstva až do dnešného dňa každé ráno takpovediac »pozvem« svojho anjela strážcu, aby bol so mnou! A keď sa mi počas dňa prihodia ťažkosti – čo je dosť časté –, vtedy si ho opäť »privolám« a aj badám, ako sa ťažkosti spred mojich očí strácajú. Skutočne cítim jeho blízkosť, prítomnosť a nemyslite si, že sa to isté nedeje aj s vami! Ale potom, večer sa nezabudnite poďakovať za jeho pomoc!”


Júlia Péterová OFS