Každý človek má vo svojom srdci miesto, ktoré mu je blízke, kde cíti pokoj a bezpečie. Môže byť takým miestom kalvária a s ňou spojená krížová cesta? Veď je to trápenie a končí smrťou...

Keď je človek na dne a nevládze ďalej, keď má pocit, že skúšal riešiť svoj životný problém všetkými možnými i nemožnými spôsobmi, keď upadá do beznádeje a zúfalstva, pretože je bezmocný zmeniť realitu života - vtedy... Stačí vyliezť zo svojej ulity, prestať dávať energiu tam, kde vôbec nie je potrebná a vstúpiť na to krásne miesto, na miesto kalvárie, krížovej cesty. Je to miesto, kde vzduch vonia inak, kde sa vznáša atmosféra pokoja a Božiu Lásku cítiť všade naokolo. Krok za krokom, zastavenie za zastavením, pád za pádom, bolesť, poníženie a nakoniec smrť, ale za ňou nádej na nový život - to všetko dáva človeku hlboké porozumenie zo strany Boha, neskutočnú lásku a obrovskú nádej.

Nepoznám krajší pocit ako objať ten jednoduchý drevený kríž na vrchole kalvárie a v tichosti tu položiť všetky bolesti a kríže, vyplakať svoje ťažkosti. Nepoznám krajší pocit ako v úprimnej dôvere a pokore poprosiť o pomoc Sedembolestnú, ktorá drží v rukách svojho milovaného Syna.

Tam na kalvárii je ukrytá nekonečná láska a neha, je tam pokoj a človeku sa tam pofúkajú všetky boľavé miesta. A Pán Boh si človeka potom ďalej pritiahne k sebe.
Je to vlastná skúsenosť.
h-e