Prečo sa Ján Pavol II. nestal „hneď svätým“

V talianskeho denníka La Stampa 27. apríla 2011 bol zverejnený článok vatikanistu Andreu Tornielliho, súvisiaci so zákulisím prvých dní pontifikátu pápeža Benedikta XVI. Hovorí o tom, že kardinál Camillo Ruini, vtedajší rímsky vikár, predložil pápežovi Ratzingerovi petíciu so žiadosťou o otvorenie procesu blahorečenia Jána Pavla II. na základe návrhu, ktorý predniesol kolegom kardinálom v dňoch predchádzajúcich konkláve slovenský kardinál Jozef Tomko. Benedikt XVI. dostal aj ďalší návrh, vyjadrujúci túžbu sekretára Jána Pavla II., Stanislawa Dziwisza, ktorý sa týkal vynechania stupňa blahorečenia a prejdenia priamo ku kanonizácii, teda svätorečeniu.
 
Ako píše Tornielli, pápež Benedikt XVI. poznal svojho predchodcu dobre a nemal pochybnosti o jeho osobnej svätosti. Po konzultáciách s poradcami sa napokon rozhodol pre skrátenie povinnej päťročnej čakacej doby od smrti Jána Pavla II., ale nie pre obídenie stupňa beatifikácie, v zmysle hesla - najskôr blahoslavený, nie ihneď svätý. Takmer dva roky predtým, v júni 2003, sa podobná diskusia týkala matky Terezy z Kalkaty. Myšlienka hneď ju svätorečiť nebola proti vôli vtedajšieho pápeža Jána Pavla II., no nenadobudla reálnu podobu, pretože sa rozhodol vziať do úvahy námietky svojich poradcov.
 
V roku 2005 sa situácia zopakovala. Benedikt XVI. dostal návrh pristúpiť priamo k procesu svätorečenia svojho predchodcu. Zvažoval ho, žiadajúc o názor spolupracovníkov. Napokon sa rozhodol nevynechať stupeň blahorečenia. Znamení milosti v súvislosti s postuláciou je napokon toľko, že by čakacia doba nemusela byť dlhá, ako to bolo v prípade P. Pia z Pietrelčiny. Ako je známe, na to, aby bol blahoslavený svätorečený, je potrebné preskúmať údajný zázrak, ktorý sa udial po blahorečení. Už samotný fakt, že blahorečenie nastáva po 6 rokoch od úmrtia Jána Pavla II., je výnimočný. Viac ako tisíc rokov totiž nedošlo k tomu, že by pápež blahorečil svojho bezprostredného predchodcu.
TKKBS