„Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý má prísť na svet“ – slová, ktoré čítame vo Svätom písme o viere Marty, zrejme práve pre túto vieru vrátil Kristus Lazárovi život. Svätú Martu si v Cirkvi pripomíname v týchto dňoch - 29. júla. V nasledujúcich riadkoch si túto biblickú sväticu, ktorá je vzorom a nebeskou ochrankyňou všetkých usilovných gazdiniek predstavíme bližšie.

Sv. Marta patrí do rodiny Márie a Lazára, ktorých Ježiš často navštevoval a ktorí bývali v dedinke Betánia, na východ od Jeruzalema. Z evanjelia vidno, že to bola dobrá a nábožná rodina. Marta bola zrejme najstaršia. Je všeobecne známa príhoda, keď ich Ježiš navštívil. Marta mala vtedy plno práce s obsluhou, zatiaľ čo Mária sedela Ježišovi pri nohách a počúvala ho. Ježiš vtedy napomenul Martu, že sa treba starať predovšetkým o duchovné veci.

O tejto príhode a o tom, že na prvé miesto máme v živote dávať to, čo je naozaj dôležité hovoril aj pápež Benedikt XVI. počas príhovoru pred modlitbou Anjel Pána v nedeľu 18. júla na nádvorí Apoštolského paláca v Castel Gandolfe. Príhodu vložil do kontextu letného obdobia dovoleniek, obdobia oddychu, v ktorom však nemáme zabúdať na to, čo je dôležité.
Je to teda čas vhodný nato, aby sme na prvé miesto dali to, čo je v živote naozaj najdôležitejšie, t.j. načúvanie Božiemu slovu. To nám pripomína aj aj známa epizóda o návšteve Ježiša v dome Marty a Márie, vyrozprávaná svätým Lukášom" (10, 38-42).

Mária a Marta sú dve sestry, majú aj jedného brata, Lazára, ktorý sa však v tomto príbehu nespomína. Ježiš prechádza ich dedinou – hovorí text – Marta ho prijme (porov. 10, 38). Tento detail naznačuje, že z nich dvoch je Marta staršia, tá, ktorá vedie domácnosť. Naozaj po tom, čo sa Ježiš usadil, Mária si sadne k jeho nohám a počúva ho, kým Marta je zaneprázdnená obsluhou, náležiacou bezpochyby výnimočnému hosťovi.
Predstavuje sa nám tu scéna: jedna sestra, ktorá sa pohybuje zaneprázdnená prácou a druhá ako unesená prítomnosťou Majstra a jeho slovami. Po chvíli Marta, zjavne nahnevaná, nevydrží viac a protestuje, cítiac sa oprávnená kritizovať aj Ježiša: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže." Marta by dokonca chcela poučovať Majstra! Avšak Ježiš veľmi pokojne odpovedá: „Marta, Marta - a toto opakovanie mena vyjadruje lásku – staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme" (10,41 - 42).
Kristovo vyjadrenie je úplne jasné: nijaké pohŕdanie aktívnym životom, tým menej veľkorysou pohostinnosťou, ale zreteľné pripomenutie skutočnosti, že jediná vec, naozaj potrebná, je niečo iné: počúvať slovo Pánovo a Pán v tejto chvíli je tam prítomný v osobe Ježiša!

Vo Svätom písme sa ďalej spomína rodina, keď zomrel Lazár. Ježiš ho potom vzkriesil. Z tohto príbehu tiež vidno, ako veľmi ich rodinu miloval. Tu sa ukázalo, že Marta má vieru. Posledná zmienka o Marte je v Jánovom evanjeliu 12,1-2: „Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. Pripravili mu tam hostinu. Marta obsluhovala a Lazár bol jedným z tých, čo s ním stolovali.“

V roku 2008 sa aj tejto príhody, dotkol pápež Benedikt XVI. v príhovore pred modlitbou Anjel Pána, keď povedal:
„V skutočnosti táto evanjeliová stať poukazuje na Ježiša ako na opravdivého človeka a opravdivého Boha. Evanjelista to vyjadruje predovšetkým prostredníctvom priateľstva s Lazárom a s jeho setrami Martou a Máriou. Zdôrazňuje, že „Ježiš ich mal rád“ (Jn 11,5) a preto chcel uskutočniť veľký zázrak. Ježiš ukázal absolútnu moc v konfrontácii so smrťou.  Kristovo srdce je božsko-ľudské. V ňom sa Boh a človek dokonale stretajú, bez rozdelenia a bez zmätku. Preto slávnostne vyhlasuje Marte: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?" (Jn 11, 25 – 26). Je to otázka, ktorú Ježiš adresuje každému z nás, a vyžaduje od nás, aby sme Ježišovi dôverovali, ako On dôveroval Otcovi. Príkladnou je odpoveď Marty: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet" (Jn 11,27). Áno, Pane! Aj my veríme, navzdory našim pochybnostiach a temnote, veríme Ti, pretože ty máš slová večného života, chceme ti veriť, pretože ty dávaš dôveryhodnú nádej v život, ktorý ide poza život, v život autentický a plný v tvojom kráľovstve svetla a pokoja.“

Tradícia ďalej hovorí o Marte, Márii a Lazárovi, že po mnohých prenasledovaniach, ktoré si vytrpeli od Židov, sa preplavili na loďke až na francúzske pobrežie, kde pôsobili v okolí mesta Marseille. Marta umrela okolo roku 80. Jej pozostatky vraj odpočívajú v meste Tarscone v podzemnej kaplnke. Tieto správy však nie sú presnými historickými faktami. Úcta k sv. Marte je veľmi živá najmä vo Francúzsku.

Uctieva sa ako patrónka žien v domácnosti. Pod jej menom vznikli v Cirkvi viaceré rehoľné spoločnosti a iné ustanovizne, ktoré sa venujú sociálnej a charitatívnej činnosti.
Svätú Martu si tradične uctievajú 29. júla aj vo Vatikáne. Vo Vatikánskych záhradách sa na liturgickú spomienku sv. Marty modlí svätý ruženec. Súčasťou je aj fakľová procesia “aux flambeaux”, pod záštitou Asociácie sv. Petra a Pavla a Vatikánskej stráže, ktorá vrcholí spevom Salve Regina pred sochou Panny Márie, Matky Milosrdenstva.

- sg -vatikansky rozhlas-