Úvahy nad prosbami modlitby Otče náš

V.
A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom 

 Piata prosba Otčenáša predpokladá, že exituje vina – vina človeka proti človekovi a vina proti Bohu. Každá vina medzi ľuďmi je narušením pravdy a lásky, a tak sa stavia proti Bohu. Každý z nás v živote zakúsil ten trpký pocit viny, keď nám ju vyčítalo svedomie. Na druhej strane sme sa stali „obeťami“ ublíženia druhými. Vina volá po odplate. Každý deň zakusujeme, ako ťažko je v živote odpustiť. Ježiš nám touto prosbou hovorí: „Vinu možno premôcť len odpustením, nie odplatou.“ Boh je Bohom, ktorý odpúšťa, pretože miluje svoje stvorenie.

Téma „odpustenia“ sa vinie celým evanjeliom (porov. Mt 5,23n; Lk19,1-10; Lk 15, 11n; Lk 23,24 a iné). „Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojim bratom; až potom príď a obetuj svoj dar“ (Mt 5, 23n). Človek nemôže predstúpiť pred Boha, ak nie je zmierený so svojim bratom. Celé dejiny spásy sú učebnicou, ako Boh odpustil človeku. On prvý vykročil zo svojej „božskosti“, aby prišiel k nám a aby nás so sebou zmieril. To, čo máme odpustiť jeden druhému, je iba nepatrnou čiastkou voči dobrote Boha, ktorý odpúšťa nám. Láska Boha nepozná hranice či obmedzenia.

Nik z nás nie je bez hriechu, bez viny. Skúsme sa zahľadieť na slabosti svojej povahy, prístupu k veciam, či k ľuďom. Tak ako druhí mne odpúšťajú moje „slabosti“, tak mám aj ja odpúšťať im.

Kresťanská modlitba ide až po odpustenie nepriateľom. Odpustenie svedčí o tom, že láska je silnejšia ako hriech (porov. KKC 2844). Každý z nás si uvedomuje, ako málo stačia na odpustenie naše ľudské sily, ako často sa sami znovu a znovu previňujeme. Človeku samému je ťažko splniť túto požiadavku. „Ale Bohu je všetko možné“ (Mt 19,26).

Touto prosbou je potrebné denne prosiť o útočište v Jeho láske; s ňou, skrze ňu a v nej nachádzame silu uzdravenia našich vzťahov
.
www.mladez.kbs.sk