Úvahy nad prosbami modlitby Otče náš

IV.
Chlieb náš každodenný daj nám dnes 

 Štvrtá prosba Otčenáša sa zdá byť „najľudskejšia“. Je to krásna dôvera detí, ktoré očakávajú všetko od svojho Otca. Boh vie aj o našich pozemských potrebách a uznáva ich. No zároveň nás pozýva, aby sme sa modlili za poživeň, aby sme takto všetku starosť o pozemské veci preniesli na Neho. „Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť...“ (Mt 6, 25).
Stvoriteľ, ktorý nám dáva život, vie najlepšie, čo je dobré pre náš život. On nám dáva všetky dobrá, hmotné i duchovné. Tým nás však nenabáda, aby sme boli pasívni v pozemskom živote, ale chce nás oslobodiť od každého nepokoja a od každej starosti. On je Otec a my sme synmi a dcérami odovzdávajúcimi sa do jeho rúk: „Tým, ktorí hľadajú Božie kráľovstvo a Božiu spravodlivosť, (Boh) sľubuje, že (im) pridá všetko (ostatné). Keďže všetko patrí Bohu, tomu, kto má Boha nič nebude chýbať, ak on sám neopustí Boha (porov. Lk 16, 19-21)“ (KKC 2830).

Heslo benediktínov – Modli sa a pracuj! Aj keď sme si vykonali svoju prácu, pokrm zostáva darom nášho Otca. Vieme, že nie všetko v živote ide podľa našich predstáv alebo úsilia, ktoré vynaložíme. Snažíme sa zo všetkých svojich ľudských síl o pokoj, úspech, pomoc, zmierenie, vyriešenie konfliktu ..., ale výsledok nie je primeraný. Kde sa nachádza príčina toho? Všetko pozemské je Božím darom. Preto nás sv. Ignác povzbudzuje: „Modlite sa tak, akoby všetko záviselo od Boha a pracujte tak, akoby všetko záviselo od vás.“

Sv. Cyprián poznamenáva, že ten, kto prosí o chlieb pre dnešok, je chudobný. Modlitba predpokladá chudobu Ježišových učeníkov, ktorí sa vzdali sveta, jeho bohatstiev a jeho lákadiel a prosia iba o to, čo je nevyhnutne potrebné pre život. Učeník, ktorý sa modlí túto prosbu, sa radikálne spolieha na Boha, na jeho dobrotu, vkladá celý svoj pozemský život do jeho rúk.

Prosba o chlieb vyvoláva spomienku na štyridsaťročné putovanie Izraela po púšti, keď ľud žil z manny – chleba, ktorý mu posielal Boh. Každý si smel nazbierať iba toľko, koľko bolo potrebné na ten deň. Žiť z Božej prozreteľnosti. Boh sa o nás vždy postará a nikdy nás neopustí.

Cirkevní otcovia chápu túto prosbu aj ako prosbu eucharistickú. Eucharistia - chlieb, ktorý zostáva pre život večný. Sv. Cyprián píše: „Preto prosme, aby náš chlieb, Kristus, nám bol denne dávaný, aby sme sa my, čo zostávame a žijeme v Kristovi, neodlúčili od jeho uzdravujúcej sily a od jeho tela.“
Prosba o každodenný chlieb v Otčenáši značí všetko to, čo má živiť našu dušu a naše telo, lebo život neoddeľuje jedno od druhého.
www.mladez.kbs.sk