Úvahy nad prosbami modlitby Otče náš

II.
Príď kráľovstvo tvoje 

Príď kráľovstvo tvoje – keď to hovoríme, väčšina z nás myslí možno na pravý opak. Aby ten „koniec sveta“ prišiel o niečo neskoršie? Aby sa tento kúsok sveta, v ktorom žijeme, nepominul? Prví kresťania túžili po opaku, tešili sa na stretnutie s Pánom, preto neprestávali hovoriť: „Marana tha – Pane, príď!“ (1 Kor 16,22). Duch Svätý spôsobuje, že sa správne modlíme, túžime a miluje. „Veď zjavila sa Božia milosť na spásu všetkým ľuďom a vychováva nás, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne, a tak očakávali blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista“ (Tit 2, 11-13). Touto prosbou vyznávame Boží primát. Kde niet Jeho, nemôže byť ani nič dobré. Kde sa nehľadí na Boha, upadá človek a upadá aj svet. V tomto zmysle sám Ježiš pripomína: „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše“ (Mt 6,33). Tieto slová ustanovujú poriadok priorít konania, nášho správania sa v každodennom živote. 

V žiadnom prípade sa nám za to, že sme zbožní alebo že nejakým spôsobom túžime po Božom kráľovstve, nesľubuje rozprávková zem blahobytu. Ježiš nám nesľubuje pobyt na tomto svete v utopistickej beztriednej všeoplývajúcej spoločnosti. Prídu starosti, kríže, sklamania, čo nám len pripomína, že tvárnosť tohto sveta sa míňa a my kráčame do večného domova – neba.

Skúsme si spomenúť na modlitbu kráľa Šalamúna zo Starého zákona. Boh sa zjavil mladému kráľovi vo sne a dal mu možnosť vysloviť prosbu, ktorú vypočuje. A o čo prosil Šalamún? „Daj svojmu sluhovi srdce pozorné, aby spravoval tvoj ľud a rozlišoval medzi dobrým a zlým“ (1 Kr 3,9). Boh ho chváli, že neprosil o bohatstvo, slávu, smrť svojich nepriateľov alebo dlhý život, ale prosil o to najpodstatnejšie – počúvajúce srdce, o schopnosť rozlišovať medzi dobrým a zlým na tomto svete. A preto Šalamún k tomu dostáva aj to ostatné. Prosbou „príď tvoje kráľovstvo“ nás chce Ježiš v modlitbe priviesť k položeniu nášho života do Božích rúk. Sv. Benedikt na začiatku svojej Regule odporúča svojim spolubratom, aby mali „otvorené uši svojho srdca,“ na to, čo im chce Ježiš hovoriť.

Kde je Ježiš, tam je Božie kráľovstvo. Tak sa prosba o počúvajúce srdce stáva prosbou o spoločenstvo s Ježišom (porov. Gal 3,28). „Božie kráľovstvo nie je jedlo a nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom“ (Rim, 14,17). Keď sa modlíme túto prosbu, povedzme Ježišovi: „Pane, daj, aby sme boli tvoji. Prenikni nás a ži v nás! Zhromaždi rozptýlené ľudstvo vo svojom tele, aby v tebe bolo všetko podriadené Bohu Otcovi. Aby si ty potom všetko mohol odovzdať Otcovi, aby tak „bol Boh všetko vo všetkom“ (porov. 1 Kor 15, 26-28).
www.mladez.kbs.sk