Čo zabrzdí teplý front, ktorý sa k nám od Západu blíži?

Ideové korene homosexuálneho hnutia siahajú do obdobia sexuálnej revolúcie 60-tych rokov. Zopár ľudí, ktorí vnímajú svoje telo ako nástroj na uspokojovanie svojich túžob a potrieb, vychádza do ulíc. Ich telesné potreby určujú ich životný štýl, ich duch žiada spoločnosť, aby ona odobrila čokoľvek, čo k ich životného štýlu podľa nich patrí.

„Dúhový PRIDE Bratislava 2010 je naplnením 20-ročnej snahy občianskej spoločnosti vyliečiť slovenskú spoločnosť z uniformnej slepoty a z chybného presvedčenia, že len tí, čo vyzerajú a len tí, čo sa správajú podľa vykonštruovaných pravidiel a zásad, sú hodní spoločenského záujmu a spoločenského schválenia," píše sa na blogu organizátorov plánovaného podujatia.

1. Nuž, nedá sa inak než strpieť (tolerovať) všetko to, čo so svojou slobodou robí akékoľvek indivíduum – v súkromí. Problém vzniká, keď toto indivíduum začne svoje hriechy vystavovať pre ostatných ako „alternatívny životný štýl“, a žiada nás o súhlas. Žiada nás, aby sme zlé nenazvali zlým – ba čo viac, aby sme zlé nazvali dobrým (rozmanitosť, diverzita, inakosť...).

2. „Spoločenského záujmu a schválenia“ je hodná každá ľudská bytosť. Spoločenského záujmu a schválenia však v žiadnom prípade nie je a nemôže byť hodné každé ľudské konanie. Vonkoncom sa nežiada od nás tolerancia, predstavitelia LGBT hnutia chcú od nás čosi celkom iné: mravný relativizmus.

3. Nie „vykonštruované pravidlá a zásady“, ale niekoľkotisícročná skúsenosť a prirodzený rozum nám hovorí, že telo má svoju vlastnú dôstojnosť. Telo je integrálnou súčasťou osoby. Nie je to iba akási vec medzi ostatnými vecami. Je ontologicky určené k duchu. (Ak by to tak nebolo, potom už nehovoríme o sociológii, ale zoológii.) Primát ducha však platí bezrozdielu pre hetero- aj homosexuálov (gender-balanced approach v praxi).

Ideový spor teda nespočíva v nedostatku tolerancie či v „predsudkoch“ spoločnosti voči utláčanej menšine, ale ide o konflikt svetonáhľadový: Majú veci určenie? K čomu sú určené? Je správne, aby vzorce usporiadania vzťahov vnútri spoločnosti boli redefinované na základe deviantného sexuálneho apetítu? Chceme zákony, ktoré odobria čosi, čo človeku škodí a čo je v rozpore s prirodzeným zákonom? Je demokratické, aby menšina legislatívne presadila svoje domnelé práva a ukladala tým reálne povinnosti väčšine?

Dlhodobá práca tisíciek aktivistov žiaľ prináša svoje ovocie. Na britských ostrovoch v podobe programu sexuálnej výchovy zavádzaného na školách a u susedov v Rakúsku v podobe homosexuálnych predstavení pre deti, v ktorých kráľ nakoniec nepobozká kráľovnú (ako bývalo kedysi zvykom), ale kráľ pobozká kráľa. A zazvoní zvonec a rozprávky je koniec. Podľa organizátorov je totiž na búranie „hlboko zakorenených predsudkov“ u teenagerov príliš neskoro...

Ako sme na tom u nás? Zatiaľ dobre. Napriek intenzívnej snahe niekoľkých aktivistov víťazí zdravý rozum a zatiaľ sa akosi nedarí dezorientovať naše deti. Tlak na ochromenie zdravého rozumu prostredníctvom projektov sexuálnej biodiverzity sa však aj u nás určite zvýši.

Je to zvláštne. Vlastne smutné. Moslimský svet hľadá spôsob ako pretvoriť európsky kontinent - a darí sa mu to. Čomu sa venujú pôvodní, značne sekularizovaní až christofóbni obyvatelia Európy? Už polstoročie sa zaoberajú vlastnou sexualitou a z nej odvodzujú nespochybniteľné ideály či „práva“. Nový, priam fyzický dôkaz úpadku Európy.

Čo teda môže zabrzdiť globálne otepľovanie?
  1. Fyziologická stavba tela muža a ženy nepustí: je komplementárna (doplňujúca).
  2. Rozmnožovanie. Tiež nepustí. Inak než kombináciou presne opačných pohlaví splodiť potomka nemožno.
  3. Desatoro. Deviantný sexuálny styk je sodomia.
Marek Hrubčo

Autor je spoluzakladateľ Fóra pre kresťanskú kultúru www.forumprekulturu.org
článok je prebratý z http://www.postoy.sk/19 Máj, 2010