Kde si? Pýtal sa Boh Adama. Ale určite nie preto, že by nevedel,  kde je. Ale  preto, aby si Adam  uvedomil,  kam sa dostal. Keď si však Adam  uvedomil, že je nahý , skryl sa a začal s výhovorkami:    „ To žena, ktorú si mi dal ma naviedla, tá mi dala zo stromu."  A žena? .......,tá tiež reagovala  tak isto: „To had  ma naviedol.“ 


Celé stáročia ide s nami tento Adamov postoj. Je tak  nejako  geneticky zafixovaný v nás. A čo sa za tie roky  mení?  Zdá sa, že vôbec nič.


„Kde si?" - pýta sa Boh aj nás, keď sa nám prihovára výčitkami svedomia, keď nás odhaľuje slovami  Písma,  alebo upozorňuje cez blízkych a našich priateľov.  On veľmi dobre vie, kde sme. Len chce, aby sme to aj  my vedeli a uznali. To všetko platí pre veľké, ale aj malé porušenia Božej vôle.  Lebo aj  s tými malými  sa môže dať do pohybu celá lavína následkov. Aj my , tak ako Adam  pred vekmi, dokážeme priam virtuózne odvrátiť výčitku vlastného svedomia alebo výčitku  nášho okolia. Dá sa s tým vôbec niečo robiť?


Je to ako keď hľadáme zlato v kope rudy, to  sa musíme riadne prehrabávať,aby sme našli tento vzácny zlatý  kúsok. Ale stojí to za to.  Nájsť pravdu  od falošného pochlebovania, že sme takmer dokonalí  až po vedomú  zlomyselnosť , že sme tým  najnemožnejším tvorom  na svete  je určite ťažké. Ale tiež to stojí  za to. Treba to v pokoji a aj s modlitbou  prebrať a nájsť hoci aj zrniečko pravdy. Veľa záleží na tom,  kto to nám to hovorí. Väčšinou človek vie, kto má aký úmysel a mať priateľov ,ktorí to s nami myslia dobre a pri tom nás neodsúdia je nesmierne dobrodenie. Aj Dávid bol vyvolený muž, a predsa hovoril k nemu Boh ústami  Nátana.  Ktovie koľko  „ Nátanov“  sme už stretli. Možno sme mnohým zapchali ústa a  možno sme si pred mnohými zapchali uši.


Ako teda rozpoznať ľudskú mienku, kde nájsť to zrniečko pravdy, ktorá nám v živote pomáha posúvať sa do“ neba“. Ľudská mienka, ktorá  nie je v rozpore s Božou mienkou, ktorá nie je v rozpore s Božím zákonom je tá pravá .Boh nám to dá určite poznať, ON je ten, ktorému na nás najviac záleží. Človek je tvor spoločenský a na ceste životom nám  Boh nám  neustále posiela do cesty  ľudí, ktorí nám  k nemu pomáhajú dôjsť a vrátia nás z vedľajšej cesty na tú hlavnú.


Odložme v tento pôstny čas na chvíľu svoje „JA“ a obetujme Bohu  časť nášho pôstu za našich  priateľov a  pomocnikov  k sebapoznaniu.


Mária G. : podľa :Monttana V.  Dom na  skale