Príhovor Benedikta XVI. o význame slávnosti Nanebovzatia Panny Márie.

Na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie, sa Svätý Otec stretol s veriacimi najprv pri rannej svätej omši vo farskom Kostole sv. Tomáša de Villanova v Castel Gandolfe, ale aj napoludnie pred modlitbou Anjel Pána. Z balkóna letnej pápežskej rezidencie zaznel príhovor, v ktorom Benedikt XVI. priblížil význam slávnosti Nanebovzatia Panny Márie.

„Drahí bratia a sestry,
uprostred mesiaca august kresťania Východu i Západu spoločne slávia slávnosť Nanebovzatia Panny Márie. V Katolíckej cirkvi, ako je známe, bola dogma o Nanebovzatí vyhlásená vo svätom roku 1950 mojím ctihodným predchodcom Božím služobníkom pápežom Piom XII. Avšak korene tohto sviatku siahajú k viere prvých storočí Cirkvi. Na Východe je tento sviatok ešte aj dnes nazývaný Usnutie Panny Márie. Na jednej starej mozaike v Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme, ktorá je inšpirovaná samotnou orientálnou ikonou Usnutie, sú zobrazení apoštoli, ktorí upovedomení anjelmi o pozemskom konci Ježišovej Matky, sa zišli okolo lôžka Panny Márie. Uprostred je Ježiš, ktorý drží okolo ramien dievčatko: a Mária, ktorá sa stala ‚malou’ pre Božie kráľovstvo, je Pánom odprevádzaná do neba.

Na stránkach Lukášovho evanjelia z liturgie slávnosti Nanebovzatia Panny Márie sme čítali, že Mária sa «v tých dňoch vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji» (porov. Lk 1,39). V tých dňoch sa Mária ponáhľala z Galiley do mestečka neďaleko Jeruzalema, aby navštívila svoju príbuznú Alžbetu. Dnes ju kontemplujeme ako vystupuje k Božiemu vrchu a vstupuje do Nebeského Jeruzalema, «odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd» (Zjv 12,1). Stránka Apokalypsy, ktorú čítame v liturgii dnešnej slávnosti, hovorí o boji medzi ženou a drakom, medzi dobrom a zlom. Sv. Ján nám akoby znovu predkladal prvé stránky knihy Genezis, ktoré rozprávajú temný a dramatický príbeh hriechu Adama a Evy. Naši prví rodičia boli porazení zlom, v plnosti čias Ježiš, nový Adam a Mária, nová Eva, definitívne zvíťazili nad nepriateľom a toto je radosť dnešného dňa. Víťazstvom Ježiša nad zlom je porazená aj vnútorná a telesná smrť. Mária bola prvá, ktorá objala Božieho Syna Ježiša, ktorý sa stal dieťaťom, teraz je prvá vedľa neho v nebeskej sláve.

To, čo slávime, je veľké tajomstvo, predovšetkým tajomstvo nádeje a radosti pre nás všetkých: v Márii vidíme cieľ, ku ktorému kráčajú všetci, ktorí chcú spojiť svoj vlastný život s Ježišovým, ktorí ho chcú nasledovať ako to urobila Mária. Tento sviatok hovorí teda o našej budúcnosti, hovorí nám, že aj my budeme blízko Ježiša v Božej radosti a vyzýva nás, aby sme mali odvahu, aby sme verili, že sila Kristovho vzkriesenia môže aj v nás pôsobiť a urobiť z nás mužov a ženy, ktorí sa budú každý deň snažiť prežívať vzkriesenie prinášajúc do tmy zla, ktoré je vo svete, svetlo dobra.“

Preložila sr. Jaroslava Kochjarová CJ