Ruženec - kontemplatívna modlitba

Práve preto, že ruženec vychádza z Máriinej vlastnej skúsenosti, je vynikajúcou kontemplatívnou modlitbou. Ako jasne povedal pápež Pavol VI., bez tejto kontemplatívnej dimenzie by stratil svoj význam: "Bez nej je ruženec ako telo bez duše a vystavuje sa nebezpečenstvu, že sa jeho odriekanie stane roztržitým a bezduchým opakovaním formuliek, ktoré je v rozpore s týmto napomenutím Ježiša Krista: "Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť (Mt 6,7).

Máriino rozjímanie je predovšetkým spomínanie. Toto slovo musíme chápať v biblickom zmysle ako spomienku (zakar) sprítomňujúcu diela, ktoré Boh uskutočnil v dejinách spásy. Biblia je rozprávaním o spásnych udalostiach, ktoré vrcholili v samom Kristovi. Tie udalosti nie sú len "včerajškom", sú tiež "dneškom" vykúpenia.

Toto sprítomňovanie sa deje predovšetkým v liturgii: to, čo Boh uskutočnil pred mnohými storočiami, neovplyvnilo iba priamych svedkov spomínaných udalostí, ale svojím darom milosti zasahuje ľudí v každom čase. Do istej miery to platí aj o každom nábožnom prístupe k týmto udalostiam: pamätať si ich v duchu viery a lásky znamená otvoriť sa milosti, ktorú nám Kristus získal tajomstvom svojho života, smrti a zmŕtvychvstania. A preto zdôrazňujúc s Druhým vatikánskym koncilom, lebo v liturgii sa uskutočňuje Kristov kňazský úrad a vo verejnej bohoslužbe "vyvrchoľuje činnosť Cirkvi a zároveň v nej pramení všetka jej sila", treba zároveň pripomenúť, že duchovný život nespočíva iba v účasti na liturgii. Kresťan je síce povolaný na spoločnú modlitbu, lenže popri tom musí vojsť do svojej izbičky, aby sa modlil k Otcovi, ktorý je v skrytosti (Mt 6,6), ba - ako učí apoštol Pavol - má sa neprestajne modliť (1Sol 5,17).

Ruženec sa svojím charakterom radí do tejto pestrej palety neprestajnej modlitby. Ak liturgia, činnosť Krista a Cirkvi, je spásnou činnosťou par excellence, ruženec ako meditácia s Máriou o Kristovi je spásonosnou kontempláciou. Postupne sa vnárať do jednotlivých tajomstiev Vykupiteľovho života spôsobuje, že to, čo on koná a čo liturgia sprítomňuje, sa do nás hlboko vstrebáva a formuje našu existenciu. Ruženec si totiž svojou povahou vyžaduje pokojný spád v recitovaní, akúsi zahĺbenú zdĺhavosť, čo uľahčuje modliacemu rozjímať o tajomstvách Kristovho života a nazerať na ne akoby srdcom tej, čo bola Pánovi zo všetkých najbližšia. To sprístupňuje nevyspytateľné bohatstvá týchto tajomstiev." Stojí zato pozastaviť sa nad týmto hlbokým posolstvom Pavla VI. a zdôrazniť isté aspekty ruženca, ktoré lepšie vyjadrujú vlastnú povahu kristocentrickej kontemplácie.